Kvalitný omietkový systém nie je možné zodpovedne navrhnúť bez dôkladnej znalosti všetkých určujúcich podmienok, ako aj požiadaviek investora resp. užívateľa objektu.

Pri návrhu je potrebné zohľadniť predovšetkým materiál podkladu a kvalitu jeho zhotovenia (rovinnosť, šírka a prevedenie ložných škár, vlhkosť) a požadovanú povrchovú úpravu (štruktúra povrchu, požiadavky na farebnosť), treba však vziať do úvahy i technologické požiadavky realizátora a technické možnosti na stavenisku. V časovom pláne je potrebné zohľadniť čas potrebný na schnutie a zretie jednotlivých materiálov resp. obmedzenia pre realizáciu v zimnom období.

Pred začatím omietacích prác musia byť v zvláštnom pracovnom cykle vyplnené ložné škáry muriva. Rovnako inštalačné drážky a ďalšie otvory v podklade musia byť vyplnené vhodným materiálom. Musia byť vopred osadené ešte háky alebo zdere odpadových rúr, príchytky požiarnych rebríkov a dokončené všetky konštrukčné práce na priečelí, napr. balkónoch, loggiách a pod.

Podklad musí byť rovinný, dostatočne nosný a pevný, stabilného tvaru, nie vodoodpudivý, rovnomerne nasiakavý, homogénny, primerane drsný, suchý, zbavený prachu a nečistôt, bez výkvetov solí. Pri veľkých nerovnostiach podkladu alebo styku dvoch rôznych materiálov, z ktorých sa podklad skladá, vystužujeme omietky maltonosným pletivom.

Pred začatím omietania je rovnako potrebné osadiť omietacie profily. Voľba typu profilu nezávisí len od jeho funkcie, ale aj od materiálu následne nanášanej omietky. Hliníkové profily nie sú z dôvodu korózie vhodné pod silno zásadité vápenno-cementové a cementové omietky, profily z pozinkovanej ocele sú vhodné pre všetky typy omietok. Z dôvodu možnej kontaktnej korózie je potrebné zabrániť styku pozinkovaného a hliníkového profilu.

V dnešnej dobe sa odporúčajú omietky dvojvrstvové, čo znamená jadro a povrchovú minerálnu úpravu (cenovo najdostupnejšie). Ďalej existujú i akrylátové, silikátové a silikónové omietky. Odchýlku od rovinnosti je treba kontrolovať už vo fáze nanášania jadra a je povolená do dvoch milimetrov na dva metre. Jadrová omietka musí byť dobre „stočená“ a nesmú v nej byt trhlinky.

Omietka musí dosiahnuť čas na vyzretie – na 1 mm hrúbky omietky sa počíta jeden deň, teda v prípade pätnásť milimetrovej vrstvy je nutné čakať asi 15 dní. Až potom je možné pokračovať vo finálnej úprave omietok naťahovaním zafarbenej minerálnej omietky.

Počas spracovania, tuhnutia a tvrdnutia jednotlivých vrstiev nesmie teplota vzduchu, podkladu a materiálu klesnúť pod +5°C.

U vysokého objektu sa pri omietaní priečelia najskôr postaví lešenie. Murivo priečelia sa navlhčí a nanesie sa jadro. Začína sa omietať pri streche a postupuje sa smerom nadol. Lícna vrstva sa nanesie až po zavädnutí jadrovej omietky, zvyčajne za jeden až dva dni. Pri rekonštrukciách priečelí historických budov treba v omietke obnovovať veľa ozdobných prvkov. Vytvarujú sa v omietke pomocou šablón zhotovených podľa potrebného tvaru. Profilovaný článok sa vyťahuje nahrubo v jadrovej omietke a jemne v štuke tým, že sa šablóna posúva po vodiacich lištách alebo ramenách.

Možno ich deliť z viacerých hľadísk:

V stavebnej technickej praxi rozoznávame zatepľovacie systémy:
- kontaktné
- odvetrané

Kontaktné zatepľovacie systémy

Sú tepelnoizolačné systémy nepriesvitných častí obvodových plášťov budov s tepelnou izoláciou fasádnymi izolačnými doskami na báze polystyrénu alebo minerálnych vlákien, ktoré sú kotvené na fasádu lepením a mechanicky hmoždinkami, s výstužnou vrstvou a povrchovou úpravou tenkovrstvou ušľachtilou omietkou. Používajú sa na dodatočné zateplenie jestvujúcich stavebných objektov ako aj novostavieb. Obvodový plášť môže byť z betónu, pórobetónu, tehlového muriva alebo iných materiálov s pevným povrchom fasádnej plochy. Pri kontaktných zatepľovacích systémoch sa uplatňujú mokré stavebné procesy. Tieto systémy obvykle pozostávajú z nasledovných vrstiev:
- spojovacia vrstva s jestvujúcou konštrukciou (lepiaca malta)
- tepelnoizolačná vrstva (zvyčajne dosky penového polystyrénu alebo polyuretánu, príp. minerálno-vlaknité dosky)
- výstužné vrstvy obsahujúce výstužné rohože, pletivá alebo mriežky
- povrchové vrstvy (omietky silikátové, minerálne, silikónové alebo dekoratívne z rôznych kamienkov či farebného piesku)
- doplňujúce profily a lišty (dilatačné, soklíkové a pod.)

Pri voľbe izolácie si stavebník musí pamätať zásadu, že difúzny odpor jednotlivých vrstiev obvodového plášťa by mal smerom von klesať. Ak nie je tomu tak, mal by požiadať o posúdenie nutnosti parozábrany na vnútornom povrchu. Miesta ohrozené striekajúcou vodou však musia byť ošetrené vhodnou nenasiakavou izoláciou. V každom prípade však izolované konštrukcie by mali byť suché. Vlhké murivá je nutné najprv sanovať z hľadiska hydroizolácie a až potom zatepľovať.

Odvetrané zatepľovacie systémy

Základným princípom odvetraných systémov zatepľovania fasády je umožniť bezproblémový odvod vodných pár z obvodového plášťa, prenikajúci zvnútra. Pri odvetraných zatepľovacích systémoch sa na fasádu pripevnia zvislé lišty. Medzi ne sa na fasádu osadí tepelní izolácia, ktorá môže byť prilepená alebo mechanicky prichytená úchytkami. Na zvislé lišty sa prichytia vodorovné laty a na ne sa pripevní vonkajší obklad. Pri týchto zatepľovacích systémoch sa používajú suché montážne procesy a vytvára sa samostatná tepelnoizolačná vrstva oddelená od povrchovej vrstvy vzduchovou medzerou. Vzduchová medzera umožňuje účinné odvetranie fasády pri súčasnom zachovaní hodnoty tepelnej izolácie. Zvyčajne sa ako tepelná izolácia používajú minerálno-vlánité dosky, najlepšie kaširované difúznou tkaninou, aby sa zabránilo rozvlákňovaniu.

Z hľadiska umiestnenia dodatočného zateplenia, možno hovoriť o situovaní tepelnoizolačnej vrstvy:
-      z vnútornej strany,
-      z vonkajšej strany obalovej časti stavebného objektu.

Zateplenie fasády sa realizuje, ak je to možné, vždy z vonkajšej strany. Túto podmienku determinujú technické požiadavky na skladbu vrstiev obalovej konštrukcie za účelom vylúčenia nepríjemných porúch pri používaní objektu. Zachováva sa tým možnosť užívania objektu aj počas zatepľovacích prác, pričom sa zvýšia tepelno-akumulačné vlastnosti obvodovej steny.

Použitie niektorého zo spôsobov zateplenia a jeho umiestnenie z vnútornej alebo vonkajšej strany má svoje špecifiká, o ktorých je nevyhnutné uvažovať pri rozhodovaní sa o možnej aplikácii.

Z hľadiska technológie výroby a realizácie možno dodatočné zateplenie fasády vyhotoviť mokrým alebo suchým procesom.

Mokrým procesom rozumieme tepelnoizolačnú omietku, ktorú môžeme umiestniť z vnútornej alebo vonkajšej strany obvodového plášťa. Jej hrúbka je závislá od pôvodnej steny a potreby splniť dostatočné hodnoty tepelného odporu. Pri väčších hrúbkach sa omietka nanáša na vopred prichytené pletivo, ktoré prenáša napätia, vznikajúce v spoji tepelnoizolačnej hmoty a pôvodnej steny.

Suchý proces zahŕňa mnohé  obklady pri vylúčení akéhokoľvek mokrého procesu. Ide o rôzne doskové obklady, väčšinou s vytvorením prevetrávaných vzduchových dutín. Výhoda tohto systému spočíva v tom, že jeho realizáciu je možné uskutočniť aj v zimných mesiacoch.

Obklad môžeme kotviť: priamo kotvami, pomocou roštov, priamo zavesením, predom upevnenými kotviacimi prvkami (zabetónované závitové púzdra, predom zabetónované kotviace profily, zabetónované skrutky a tŕny, zabetónované profilované púzdra, zabetónované oceľové dosky), dodatočným upevnením kotevných prvkov (vstreľovaním, narážaním, vkladaním do navŕtaných otvorov, alebo vkladaním do pripravených otvorov).

Pre správnu voľbu dodatočného kotvenia sú rozhodujúce faktory:
- veľkosť zaťaženia, ktoré kotviaci prvok musí prenášať
- fyzikálne vlastnosti materiálu, do ktorého je kotviaci prvok upevňovaný

Rozdelenie podkladov pre kotvenie vonkajšieho obkladu z hľadiska krychlovej pevnosti:

• Do 10MPa – murivo z plných tehál, dutých tehál, sádrokartón, pórobetón, plynosilikát

Obklady sa kotvia pomocou hmoždiniek, alebo kombinovaných kotiev. Do materiálov s dutinami pomocou kotiev, ktoré sú fixované tvarovým spojom. Do plynosilikátov a pórobetónu sa používajú rozmerové kotvy.

• 10-50MPa

Patria sem tehlové murivá s vysokou pevnosťou a betónové murivá. Nedoporučuje sa vkladať hmoždinky do miest ľahkých napätí najmä nie hmoždinky s rozpínacími účinkami.

• Viac ako 50MPa

Vkladanie hmoždiniek alebo kovových kotiev do otvorov vyvŕtaných elektrickým kladivom. Do kovov kotvíme obklad pomocou vstreľovania, pomocou tvarových spojov.

KAMENNÉ OBKLADY

V technickej dokumentácii okrem rozmerov a tvaru kamenných dosiek sa musí uviesť z kadiaľ kameň pochádza.

Podľa hrúbky obkladu rozoznávame:

• masívne : h>150mm,
• doskové: 20mm<h<100mm,
• tenkostenné: h<20mm

V technickej dokumentácii okrem rozmerov a tvaru kamenných dosiek sa musí uviesť z kadiaľ kameň pochádza.

Škára medzi kamennými doskami je vyplnená spojovacím materiálom v závislosti od požadovaného statického pôsobenia je riešená tuhým alebo pružným spôsobom. Podľa vonkajšieho vzhľadu škár rozoznávame pri kamenných obkladoch škáry: priznané, potlačené (neuplatňujú sa farbou, tieňom, tvarom), zvýraznené (profiláciou, tvarovaním kameňa, farbou) a nepravé.(sú vyjadrené profiláciou ale nepokračujú do vnútra obkladu).

Kamenné obklady môžeme kotviť v horizontálnych alebo vertikálnych škárach, a to priamo kotvami, ktoré môžu zabezpečiť vyrovnanie tolerancií, alebo pomocou roštov, ktoré sú upravené do požadovanej roviny a na rošt sa kladú alebo kotvia ďalšie spojovacie prvky pre kotvenie obkladu.

KERAMICKÉ OBKLADY

Keramické obklady kladené suchým spôsobom majú výhodu pred kladením obkladov do lôžka z cementovej malty, lebo nedochádza k odpadávaniu obkladov vplyvom premŕzania vody v cementovej malte. Voda v cementovej malte sa môže zrážať v zime pod glazovaným povrchom obkladačiek, pri montovaných keramických obkladoch je za obkladom odvetraná vzduchová vrstva. Keramické obklady sú málo nasiakavé, samoumývatelné, mrazuvzdorné, majú dlhú životnosť, znižujú udržiavacie a prevádzkové náklady, farebnosť umožňuje veľkú variabilitu obkladu. Dilatácie keramických obkladov sa využívajú tie isté ako u kamenných obkladov. Konštrukčné keramické obklady môžeme rozdeliť na:

• Prefabrikované dosky z ľahkých betónov alebo železobetónu s povrchovou úpravou keramických tvaroviek
• Prefabrikované keramické dosky kotvené pomocou roštov

Keramické dosky sa kotvia pomocou roštu FEAL, ktorý sa skladá z vertikálnych profilov , v ktorých je zasunutý kotviaci článok s možnosťou retifikácie.

VEĽKOROZMEROVÉ SILIKÁTOVÉ OBKLADY

Sú to priestorovo tvarované veľkorozmerové obkladové prvky z betónu alebo železobetónu. Hrúbka obkladových dosiek je od 30mm do 150mm a ich priestorová hĺbka môže byť až do 1200mm. Povrch prvku môžeme rôzne tvarovať a tiež použiť rôzne posypy tak, aby došlo k dobrému odvedeniu vody a zvýšila trvanlivosť. Kotvenie prvkov musí zabezpečiť rektifikáciu, musí byť konštrukčne zabezpečená požadovaná statická schéma. Kotvenie v zásade sa robí: pomocou ťahadiel, zabetónovaním a spojením s výstužou prvku oceľových konzol alebo roštov, alebo zmonolitnením s podkladovou konštrukciou. Zmonolitnený spoj má výhodu, že nekoroduje, jeho nevýhodou je prenášanie zaťaženia do nosnej konštrukcie.

OBKLADY Z KOMPOZITNÝCH MATERIÁLOV

Najznámejšie a najpoužívanejšie sú dosky eternitové, eternexové. Povrch dosiek sa upravuje brúsením, leštením, nátermi alebo metalizovaním. Majú výborné protipožiarne vlastnosti, dajú sa tvarovať a rezať a sú odolné proti poveternostným vplyvom. Kotvíme ich na debnenie pri  malých prvkoch alebo na drevené alebo oceľové rošty. Vplyv zmien tvaru pôsobením klimatických podmienok musí byť eliminovaný v kotvení.

DREVENÉ OBKLADY

Výhodou drevených obkladov je húževnatosť, pružnosť, montovateľnosť a spracovateľnosť, pevnosť, nízke náklady pri výrobe. Nevýhodou je kolísanie objemu dreva, krátka životnosť, vysoké udržiavacie náklady, možnosť napadnutia hubami. Drevené obklady sa kotvia pomocou roštov s podobnými vlastnosťami, ako má drevený obklad, pomocou skrutiek do hmoždiniek z PVC. Vyrovnanie tolerancií medzi roštom a nosným murivom robíme podkladaním roštu podložkami, alebo oceľovými príchytkami.

OBKLADY Z PLASTICKÝCH HMôT

Plastické hmoty majú malú hmotnosť, môžu mať rôzne farby a odtiene. Ich výhodou je predovšetkým dobrá pevnosť, ľahká údržba, veľká životnosť. Nevýhodou je horľavosť, vysoká cena ako aj veľká tepelno-objemová rozťažnosť. Kotvenie obkladu sa prevádza na rošt z dreva alebo ľahkých kovov pomocou skrutkovania, klincovania, nitovania s vynechávaním väčšieho otvoru v obkladovom prvku, zabezpečujúci posun.

Opadávanie vonkajších obkladov je spôsobené aj tým, že zvyčajne majú väčší difúzny odpor ako podkladové vrstvy. To má za následok, že v zime sa po obkladom zrážajú difundujúce pary z interiéru, a dochádza k zamrznutiu a deštrukcii obkladu. Z tohto hľadiska je vhodným riešením takzvaná suchá cesta, čiže montovanie obkladu.

Zateplenie obvodových stien z vonkajšej strany je výhodné z fyzikálneho hľadiska: ide o optimálny spôsob zvýšenia tepelného odporu stien a stavebných konštrukcií, obmedzenie kondenzácie vodnej pary, zlepšenie akumulačných vlastností muriva. okrem toho pomáha zvýšiť odolnosť objektu proti poveternostným vplyvom (dážď, vlhkosť, sneh, mráz, slnečné žiarenie) a vhodne navrhnutý zatepľovací systém nám môže zároveň vylepšiť estetický vzhľad objektu. Pri realizácií nedochádza k narušeniu vnútorného chodu objektu. Určitou nevýhodou zatepľovania z vonkajšej strany je väčšia obťažnosť pri realizácii (stavba lešenia, pripevňovanie, vonkajšia ochrana proti poveternostným vplyvom) a s tým súvisiace vyššie finančné náklady. Taktiež je problematické zatepľovať z vonkajšej strany staršie objekty a historické pamiatky, ktoré majú bohato členené fasády, dekorácie a iné ozdoby.

Základné zásady zatepľovania:

• zateplenie by malo byť aplikované (ak je to možné) z exteriérovej strany,
• tepelný odpor by mal vnútra smerom von narastať,
• fasádny obklad zo skla, plastov, plechov by mal byť prichytený za prevetrávanou vzduchovou dutinou,
• tepelná izolácia by mala byť pri aplikácii zvnútra opatrená parotesnou zábranou,
• difúzny odpor pri zatepľovaní musí smerom zvnútra von klesať, aby sa vlhkosť dostávala z obalovej časti objektu do exteriéru,
• vonkajšia povrchová úprava musí byť vodonepriepustná, ale praropriepustná.

Pri dodržaní týchto pravidiel by sme sa mali vyhnúť výskytu porúch z dôvodu výskytu kondenzačnej vlhkosti a zatepľovací systém by mal spĺňať funkciu, ku ktorej bol predurčený.

Správne zateplenie:

Na čisté neomietnuté stenové povrchy pred lepením izolačných dosiek zvyčajne nenanášame žiadne základné nátery. Pre ostatné podklady (rekonštrukcie) stavebných konštrukcií sú základné nátery potrebné. Lepiacu zmes nanášame v pásoch po okraji dosiek, v strede dosiek bodovo alebo v pásoch. Dosky kladieme tesne jednu k druhej. Izolačné dosky počas lepenia kotvíme plastovými rozpernými kotvami. Hĺbka kotvenia je minimálne 5cm, pričom otvor pre kotvy navŕtame o 2cm dlhší. S ďalšou prácou pokračujeme 2-3 dni po lepení. Na základnú omietku použijeme tú istú maltovú zmes ako na lepenie izolačných dosiek. Nanesieme ju v dvoch vrstvách v celkovej hrúbke 3-4mm. Do ešte čerstvej spodnej vrstvy zatlačíme sklotextilnú mriežku, ktorej pásy prekrývame navzájom 10-20cm. Druhú vrstvu základnej omietky nanesieme po zatlačení sklotextilnej mriežky do spodnej vrstvy základnej omietky. Povrch zahladíme, prípadne zdrsníme. Za normálnych podmienok omietka vyschne za 4-6 dní, približný čas sušenia omietky je 1 mm za 1 deň. Pred záverečnou dekoračnou omietkou treba naniesť medzináter. Farebnú omietku nanesieme podľa vlastného vkusu.
Ochrana stavby pred poveternostnými vplyvmi je z pohľadu životnosti veľmi dôležitá. Použitie zatepľovacieho systému neznamená, že farebné stvárnenie a vzhľad domu musí byť strohý alebo jednoduchý.

Vonkajšia omietka musí spĺňať niekoľko funkcií:

Ide o funkciu praktickú, stavebno-fyzikálnu a dekoratívnu. Vykonávacia technológia musí umožňovať racionálne spracovanie materiálov pri splnení všetkých stavebno-technických a stavebno-fyzikálnych požiadaviek. Pri voľbe druhu omietky a jej následnej povrchovej úprave nevychádzame len zo zariaďovacích nákladov, ale z požiadaviek čo najdlhšej životnosti, najmenšej údržby, zníženia nákladov na vykurovanie, ďalej z požiadaviek na ochranu vnútornej klímy v zime i v horúcich letných dňoch, účinného útlmu hluku, ochrany pred vlhkosťou a iné.

Energetická situácia v súvislosti s požiadavkami na tepelnú izoláciu objektu vyžaduje, aby sa zohľadnili nielen požiadavky, ktoré stanovuje norma, ale je potrebné snažiť sa o dosiahnutie maximálnych úžitkových vlastností objektu (kvalita, estetika, životnosť, zníženie energetických nákladov).
Kvalitu vonkajšej omietky často ovplyvňujú a znižujú nedostatky už v projektovej príprave stavby, predovšetkým nezosúladenie vlastností navrhovanej omietky s vlastnosťami podkladu, rovnako nekvalifikované, neodborné prevedenie omietok je nezriedka príčinou neskorších nedostatkov a porúch stavebného diela ako celku.

Základným predpokladom funkčnosti vonkajšej omietky je voľba vhodného omietkového systému. Systém musí byť prispôsobený jestvujúcim podmienkam pri zhotovení, ako aj predpokladaným klimatickým podmienkam.

Rozdelenie vonkajších omietok:

1. Hrubá vápenná omietka. Predstavuje rokmi osvedčenú kvalitu vonkajších, omietkových systémov. Omietka má hrúbku 15mm, veľkosť zŕn je do 7mm. Zhotovuje sa na zaschnutom a znovu navlhčenom postreku z vápenno-cementovej malty. Pri jej príprave je vhodné použiť hydraulické vápno, ktoré lepšie odoláva klimatickým podmienkam. Farebnosť omietky dosiahneme pridaním farbiva priamo do malty alebo farbením povrchu omietky prírodnými farbami.
2. Hladká vápenná omietka. Zhotovuje sa ako hrubá vápenná omietka, ale povrch sa ešte vyhladzuje, strieka a pod.
3. Štuková omietka. Je dvojvrstvová, s jadrom hrubým 8-12mm a s povrchom hrubým 3-5mm. Ak treba murivo niekde viac vyrovnať, nanáša sa vyrovnávací podklad z vápenno-cementovej malty. Jadro sa nanáša na navlhčené murivo, ktorého škáry sú vyškrabané do hĺbky 2-3cm, alebo na zatvrdnutý podklad. Pred nanášaním štuky sa musí povrch jadra zdrsniť. Povrch lícnej vrstvy sa vyhladí plsteným hladidlom alebo sa stvárňuje ozdobným ryhovaním, česaním, odsávaním a pod.
4. Šľachtená škrabaná omietka. Je dvojvrstvová. Jadrová podkladová omietka je z vápenno-cementovej malty v hrúbke asi 15mm. Po zarovnaní drevenou stierkou sa povrch zdrsňuje oceľovým hrebeňom, aby lícna vrstva dobre priľnula, ktorá býva z vápenno-cementovej malty s prísadami ostrých pieskov, drvenej sľudy a farieb. Na stavbu sa dodáva ako suchá zmes. Tam sa iba rozriedi vodou a nanáša na zavädnuté jadro v hrúbke 0,6-1mm. Po čiastočnom zaschnutí sa lícna vrstva po navlhčení rôzne upravuje, napr. škriabe sa plechovým škrabadlom, alebo sa ryhuje oceľovými hrebeňmi. Po úprave povrchu sa omietka kefuje. Tieto omietky sú veľmi pevné, trvanlivé a dobre odolávajú rôznym poveternostným vplyvom. Používajú sa najmä na hlavné priečelia. Naraz treba pripraviť iba také množstvo omietky, ktoré možno naniesť bez prerušenia na celé priečelie, prípadne sa priečelie vhodne rozdelí škárami alebo ryhami na menšie plochy.
5. Jednovrstvová omietka. Moderný omietkový systém, pri ktorom je funkcia jadrovej a štukovej vrstvy spojená v jednovrstvovej omietke. Systém v porovnaní s viacvrstvovými systémami sa vyznačuje menšou časovou náročnosťou pri spracovaní. Ako príprava podkladu pri exteriérových omietkach by mal byť vždy použitý prednástrek. Hrúbka omietky je 15-20mm a jej povrch sa zarovnáva stierkou.
3. Tepelnoizolačná omietka. V zásade ide o klasický omietkový systém, v ktorom je vo funkcii jadrovej omietky použitá tepelnoizolačná omietka. Omietka má nižší súčiniteľ tepelnej vodivosti, a teda aj lepšiu tepelnoizolačnú schopnosť. Tepelnoizolačný omietkový systém je vhodný tak na vnútorné, ako aj na vonkajšie použitie. Odporúčaná hrúbka omietky v exteriéri 40 mm.

Omietkami vytvárame jednu alebo viac vrstiev maltoviny. Na ich prípravu sa používajú rôzne malty, ktoré sa skladajú zo spojív, plnív, prísad a pod. Najpoužívanejšie spojivá sú vápno, cement a sadra. Ako plnivo sa využíva jemný (zrná 0,1-0,5mm) alebo zrnitý (0,5-3mm) piesok. Najvhodnejší je jemný prírodný kremičitý piesok. Prísady do omietok predstavujú predovšetkým farbivá a špeciálne látky na zvýšenie vodotesnosti alebo mrazuvzdornosti, prípadne na zrýchlenie alebo spomalenie tuhnutia. Voda do omietok by mala byť mäkká, bez škodlivých prímesí, solí a priemyselných nečistôt.

Chemické reakcie, ktoré prebiehajú v malte pri tuhnutí a tvrdnutí, spôsobujú priľnavosť omietky k podkladu. Veľkú úlohu zohrávajú kapilárne sily, ktoré pridržiavajú maltu k podkladu. Pri jej nanesení na veľmi suchý podklad môže opadávať, lebo voda z nej vsiakne do podkladu. Ak je vody nadbytok, malta steká. Kvalita omietky závisí od podkladu a kvality vytváraných vrstiev, ktorými sú postrek, jadro a štuková vrstva.

Funkcia estetická – dodáva budovám určitý charakteristický rys, ktorý je v urbanistickom priestore dôležitým faktorom pôsobenia. Dôležitú úlohu tu hrá:

• tvar obkladu, rozmer obkladu, farba obkladu, členenie obkladu
• farebnosť obkladu priečelia má tvoriť ucelený obraz, ktorý sa zvyčajne dosiahne, ak bude určitá farba plošne a výrazovo prevládať a ostatné farby jej budú podriadené. Podmienkou farebnosti priečelia je estetický súlad s celkovou farebnosťou priestoru ulice, námestia, okolitej prírody. Vážnym kritériom správnej farebnej voľby je zimné obdobie, kedy architektovi nepomáha zeleň a jasnosť oblohy.

Funkcia ochranná – pred poveternostnými vplyvmi (odvedenie vody, slnečné žiarenie, ochrana tepelnej izolácie), chemickým poškodením a biologickými vplyvmi
Funkcia krycia – prekrytie nerovností, nosnej konštrukcie atď.
Funkcia akustická, hygienická, ekonomická

Na vonkajší obklad sú kladené rôzne požiadavky, najdôležitejšie sú požiadavky stability, teplotechniky, penetrácie vody, požiadavky aerodynamiky, požiadavky akustické, požiadavky proti korózii, statické požiadavky.

Vonkajší obklad sa musí dilatovať z hľadiska rozkyvu teplôt a rozkyvu vlhkosti. Dilatácie obkladu sa robia v mieste dilatácie objektu, v škárach medzi dilatačnými poľami, v škárach medzi jednotlivými prvkami, dilatácia nosnej kotvy ako aj pružným zakotvením kotviaceho článku. Dilatácia obkladu súhlasná s dilatáciou objektu musí svojou konštrukciou zohľadňovať dilatačné pohyby dilatačných celkov, medzi ktorými sa nachádza.

Sadrokartónové obklady umožňujú výstavbu príjemných, architektonicky náročných interiérov a zahrňujú v sebe celý rad výhod:

• Suchá, rýchla a jednoduchá montáž
• Nízka hmotnosť, redukované zaťaženie nosných konštrukcií
• Veľká variabilita riešení
• Úsporná tepelnoizolačná ochrana objektu
• Vynikajúce zvukoizolačné vlastnosti
• Zvýšenie požiarnej odolnosti
• Stavebno-biologická nezávadnosť

Sadrokartónové obkladové dosky pozostávajú zo sadrového jadra, ktorého povrchy sú obalené vhodným dostatočne pevne priľnutým kartónom. Dosky môžu byť ďalej spracované (napr. rezané, vŕtané, frézované a drážkované). Tieto obkladové dosky môžu byť montované pomocou skrutiek a klincov, ako aj osadením do sadrových terčov. Ľahko sa opracujú pílením a rezaním, sú objemovo stále, čo umožňuje pri odbornej montáži uloženie bez trhlín. Sadrokartónové obkladové dosky majú schopnosť rýchlo prijímať vlhkosť z atmosféry, zadržať ju a znova uvoľňovať. Prijaté množstvo vlhkosti závisí v podstate od druhu dosky a jej hrúbky. Ďalšou dôležitou vlastnosťou týchto dosiek je ochrana konštrukcie, ktorá sa nachádza pod nimi, pred pôsobením ohňa, t. j. znižujú účinok požiaru. Okrem štandardných sadrokartónových dosiek sa v bytovej výstavbe používajú aj masívnejšie – 15mm, 18mm, či až 25mm dosky. Existujú aj dosky so špeciálnymi vlastnosťami (protipožiarne, vlhkovzdorné, …) a pre mnohé detaily sú vymyslené špeciálne konštrukčné prvky.

Rozlišujeme tieto pracovné technológie:

• suché obkladanie (technológia suchej omietky), pri ktorom dosky pripevňujeme na masívny podklad pomocou osadzovacieho pojiva
• pripevnenie dosiek na podkladnú konštrukciu, najmä tam, kde nie je únosný podklad

Pri suchom obkladaní je nevyhnutné dbať na to, aby podklad bol pevný, nezmrašťoval sa, aby bol zabezpečený proti dažďu, vlhkosti a aby nebol zamrznutý. Musia sa z neho odstrániť zvyšky malty, vosk a olejové škvrny. Čerstvý, ešte vlhký betón sa musí nechať vyschnúť. Hladké plochy (betón) treba ošetriť potrebným prípravkom a savé plochy (plynobetón) treba ošetriť prípravkom tak isto. Pri kombinácii suchého obkladu a mokrého procesu (malty) sa musí najskôr previesť mokrý proces. Pri kombinácii obkladania stien a stropu sa zásadne odporúča najskôr obložiť steny.

V súčasnosti je na trhu množstvo distribútorov dodávajúcich sadrokartónové systémy. Ponúkajú základné produkty, cez lepidlá na obklady, hmoty na vypĺňanie medzier až po čistiace prostriedky. Všetky produkty sú starostlivo zosúladené a majú najvyššiu kvalitu.

Prevedenie sadrokartónového obkladu je možné svojpomocne. Šetrí peniaze a je rýchle, ak je k dispozícii správny materiál. Ak nemáte vlastné skúsenosti s prevedením sadrokartónových obkladov, obráťte sa na odborníka.

Na čo si dávať pozor pri svojpomocnom kladení sadrokartónových obkladov:

• v každom prípade skontrolujte, či je podklad suchý, zbavený nečistôt, či je primerane savý a pevný
• v zásade je potrebné všetky podklady predpripraviť
• používať lepidlo na obklady a škárovacie hmoty zodpovedajúce príslušnej oblasti použitia
• dávať pozor na to, aby bol materiál uskladnený na suchom mieste chránenom pred mrazom
• správne náradie ušetrí starosti. Je potrebné používať čistú zámesovú vodu

Stavebné konanie
S vybavovaním stavebného konania treba začať v dostatočnom predstihu pred plánovaným začiatkom výstavby. Každý dotknutý orgán má na vybavenie súhlasu zákonom stanovenú lehotu – 30 dní.

Najprv treba dostať vyjadrenia dotknutých orgánov, ak sú všetky kladné, môžete požiadať stavebný úrad o stavebné povolenie. Stavebným úradom pre výstavbu rodinných domov je obec, t. j. obecný úrad a stavebné povolenie podpisuje starosta. V mestách je to mestský úrad, v Bratislave a Košiciach to môže byť mestská časť.
Počas stavebného konania sa osobne stretnú všetky zainteresované strany (účastníci stavebného konania) a spíše sa záznam. Ak k návrhu na výstavbu nového rodinného domu neboli vznesené nijaké závažné pripomienky či nesúhlasy, úrad vydá stavebné povolenie.
Proti vydanému povoleniu sa môžu účastníci odvolať do 15 dní od doručenia stavebného povolenia do ich rúk, takže právoplatným sa stáva až po uplynutí tejto lehoty.
V ideálnom prípade, ak nedošlo k žiadnemu zdržaniu a všetky vyjadrenia boli kladné, vybavenie stavebného povolenia trvá tri mesiace. Treba však rátať s tým, že reálne môže trvať získanie stavebného povolenia oveľa dlhšie.
Stavebné povolenie platí do dvoch rokov od jeho vydania, ak sa so stavbou nezačalo. Začatie stavby treba písomne ohlásiť stavebnému úradu.

Čo má obsahovať žiadosť o stavebné povolenie:

• meno, priezvisko a adresu stavebníka,
• druh, účel a miesto stavby, predpokladaný termín dokončenia stavby a pri dočasnej stavbe dobu jej trvania,
• parcelné čísla a druhy stavebného pozemku s uvedením vlastníckych alebo iných práv podľa katastra nehnuteľností a parcelné čísla susedných pozemkov a susedných stavieb alebo ostatných pozemkov, ktoré sa majú použiť ako stavenisko,
• meno, priezvisko a adresu (sídlo) projektanta,
• údaje o tom, či sa stavba uskutočňuje zhotoviteľom alebo svojpomocne,
• základné údaje o stavbe, jej členení, technickom alebo výrobnom zariadení, budúcej prevádzke a jej vplyve na životné prostredie a zdravie ľudí a o súvisiacich opatreniach,
• zoznam účastníkov stavebného konania, ktorí sú stavebníkovi známi; (môžete si pomôcť stránkou www.katasterportal.sk)
• prílohy podľa vyžiadania stavebného úradu

Prílohy, ktoré od vás bude stavebný úrad vyžadovať:

• Doklady, ktorými stavebník preukazujú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám (takýmto dokladom je list vlastníctva použiteľný na právne úkony, nie starší ako tri mesiace)
• Projektová dokumentácia stavby v troch vyhotoveniach (musí byť vypracovaná oprávnenou osobou – projektantom)
• Koordinačná situácia osadenia stavby, uličné pohľady, pohľad na dom a susedné stavby (vypracuje vám ju projektant, väčšinou je už súčasťou projektovej dokumentácie, ak sa nejedná o katalógový projekt)
• Certifikát o spôsobilosti projektanta (väčšinou stačí kópia, ak nie, tak je potrebný originál k nahliadnutiu)
• Územné rozhodnutie, že v danej lokalite je povolené stavať rodinný dom na ktorý žiadate stavebné povolenie ( Územné rozhodnutie predchádza stavebnému povoleniu. Pri rodinných domoch, ktorý úžitková plocha nepresahuje 300m² sa môže zlúčiť územné a stavebné konanie)
• Vyhlásenie oprávnenej osoby (stavebného dozora), že bude zabezpečovať odborné vedenie stavby. Ak si dáte vyhotoviť dom stavebnou firmou, môžete meno dozora doložiť až neskôr, po vybratí stavebnej firmy.
• Súhlas vodární, že je možné napojiť dom na vodu a kanalizáciu (zvyčajne ho vodárne vybavujú do 30dni od obdŕžania všetkých náležitostí – list vlastníctva, situácia napojenia domu a projekt vodoinštalácie)
• Súhlas energetických závodov, že je možné pripojiť dom na elektrinu (zvyčajne ho elektrárne vybavujú do 30dni od obdržania všetkých náležitostí – list vlastníctva, situácia napojenia domu a projekt elektroinštalácie)
• Súhlas plynární, že je možné pripojiť dom na RD na plyn (zvyčajne sa vybavuje do 30 dní od obdržania všetkých náležitostí – list vlastníctva, situáciu napojenia domu a projekt plynofikácie)
• Súhlas obce alebo mesta s malým zdrojom znečistenia ovzdušia (kotol). Potrebujete k nemu doložiť plynofikáciu rodinného domu, list vlastníctva, žiadosť s presne uvedenými hodnotami a typom kotla. Vybavuje sa do 30 dní.
• Súhlas s vyňatím poľnohospodárskej pôdy z pôdneho fondu (ak staviate na pôde, ktorá je označená ako orná pôda. Potrebujete k nemu list vlastníctva a kópiu z katastrálnej mapy použiteľné na právne úkony, súhlas obce s vyňatím, územné rozhodnutie, geometrický plán – ak chcete vyňať len časť pôdy, určenie bonity pôdy. Vybavuje sa 30 dní).
• Súhlas susedov, ak chcete stavať inak, než hovorí stavebný zákon, napr. na hranici pozemku, alebo chcete mať okná bližšie než 7 metrov od obytných miestností a pod).
• Prípadne iné doklady o rokovaní s orgánmi štátnej správy a s účastníkmi stavebného konania

• Ploty sú vonkajšie stavby, celoročne vystavené poveternostným vplyvom, preto výber materiálov musí zodpovedať týmto náročným podmienkam.
• Ploty musia okrem ochrannej funkcie spĺňať aj pohľadovú funkciu.
• Na ploty sa používa murivo a prefabrikované prvky z betónu i keramiky, pvc, drevo v rôznych formách, kovový materiál rôznych druhov a profilov i plôch, netreba zabúdať ani na živé ploty a popínavé rastliny.
• Ploty z kameňa, či už jednoduché, alebo so zložitejšou štruktúrou, sa hodia najmä do kopcovitých, skalnatých alebo horských terénov. Najlepšie je, ak sa na výstavbu použije miestny materiál a plot doplní z oboch strán dostatok zelene. Kamenné ploty neurazia ani honosnejšiu nehnuteľnosť.
• Ploty by mali mať výplň jednoduchšiu, ak je zložitejšia štruktúra nosnej časti oplotenia a naopak.
• K súčastiam oplotenia, s ktorými treba v návrhu počítať, patria najmä meracie zariadenia prípojok inžinierskych sietí, ktoré ploty dotvárajú svojou estetikou. Tie svojimi rozmermi predstavujú pomerne výrazný prvok, ktorý dokáže pokaziť dojem aj z inak dobre riešeného plota.
• Ploty musia byť pred začatím výstavby vytýčené líniou veľmi pozorne podľa situačného výkresu.
• Celostenové ploty, podmurovka i stĺpiky musia mať primerané základy. Ich úlohou je stabilizovať líniu plota proti nepravidelnému zosadaniu, bočným tlakom a zemnej vlhkosti.
• Ploty nesmú mať hĺbku základového pásu pod menšiu ako 80 cm, na svahu najmenej 120 cm, pri premenlivej kvalite dna základovej ryhy a tam, kde predpokladáme prenos otrasov z komunikácie, i viac.
• Ploty a ich nadzákladové murivo treba chrániť pred zemnou vlhkosťou, ktorá doň preniká vzlínavosťou a je najčastejšou príčinou jeho rýchleho chátrania.
• Ak sú ploty nepriehľadné, ich maximálna výška sa má pohybovať na úrovni 1,5 m.